Vlastným menom sa volám Peter Turányi a narodil som sa v roku 1972. Potom nasledovalo krásne obdobie detstva, ktoré však so Spectrom nemalo nič spoločné. S počítačom som sa prvý raz stretol na exkurzii v 8. ročníku základnej školy. Bol to "svetoznámy" PMD-85. Zahral som si Penetratora, Zaby, Bombarder a bol som stratený. Prihlásil som sa do počítačového krúžku a strávil úžasné chvíle s priateľmi v centre voľného času.
   Po ukončení ZŠ (1987) som začal štúdium na Gymnáziu v Považskej Bystrici. Zhodou okolností môj spolužiak Robo Šustek vlastnil Sinclair ZX Spectrum - Deltu. Vďaka nemu som sa mohol s Deltou zoznámiť a zabaviť sa s Ikari warriors, Commandom a inými hrami. Od tej chvíle som chcel mať Spectrum! Poprosil som teda otca, aby mi ho zohnal - a najlepšie 128. Žiaľ priniesol mi Commodora 64. Tak som ho rozbalil, zapojil a pokúsil sa s ním komunikovať. Keď mi však po spustení primitívneho trojriadkového programu vypísal niečo ako "Error 04", tak som ho pekne zabalil a otcovi pekne poďakoval. Voľný čas som teda ďalej trávil v krúžku a počítačovom klube, ktorý medzitým vznikol v budove Národného frontu. Nemali tam však iba PMD ale aj 3 kusy Atari 800XE. Takže popri programovaní na PMD sme sa poriadne vybláznili na River raide a Karateke.
   Situácia sa zmenila v druhom ročníku, keď sa Robo rozhodol svoju Deltu predať. Neváhal som ani chvíľu. Rozbil som "prasiatko" a znova poprosil otca o pomoc, a tak sa Delta premiestnila ku mne. Začal som sa oboznamovať s tajomstvami Sinclair basicu a pokukovať po strojovom kóde. Programovanie mi v škole nerobilo problémy, takže som sa na hodinách riadne nudil. Profesorke informatiky to vadilo až tak, že sa ma spýtala, čo by ma bavilo. Bez váhania som odpovedal: "Strojový kód". Venovala mi zopár hodín po vyučovaní a požičala knižku o strojovom kóde 8080, vďaka ktorej som sa dostal aj k inštrukčnej sade Z80. Spočiatku som tomu vôbec nerozumel. Začal som sa však prehrýzať cudzími programami a experimentovať. Postupne mi svitlo, a tak som mohol v roku 1991 napísať svoje prvé demo Music supercode 1. Medzi tým som však stihol urobiť zopár programov v basicu.
   Počítačový klub sa premiestnil do vlastných priestorov. Pod jeho ochrannými krídlami vznikol Sinclair-klub a ja som bol dosadený do jeho vedenia. Na Atarička odvtedy v kúte padal prach.
   V tom istom roku som sa dostal na FEI STU (vtedy ešte EF STU). Nie však na fakultu informatiky. Musel som sa uspokojiť s materiálovým inžinierstvom. Zoznámil som sa však s množstvom nových ľudí a firmou Perfekt, ktorá sa neskôr premenovala na Perpetum. Vďaka jednému kolegovi som na konci prvého ročníka získal za lacný peniaz D40. Ešte si pamätám ako som v zhone pred odchodom na prázdniny domov zháňal nejaké diskety aby som si ju mohol odskúšať. Prázdniny som strávil prevodom svojej zbierky softwaru na diskety. Vďaka tomu som získal prax a prerábaním multilevelových hier som si zarobil na D80. Môj hardwérový park ešte rozšíril Melodik a ja som s úžasom spúšťal jedno demo za druhým. Chcel som to dokázať aj ja. Najprv som sa rozcvičil na AY-driveri, a keď som dostatočne zvládol Sound tracker prišlo prvé AY demo. Dynamiku môjmu programátorskému rozletu dodala aj knižka Assembler a ZX Spectrum, ktorá rozšírila to čo som sa naučil ako samouk.
   D40/80 mi otvorili dvere do dátového sveta iných počítačov a vysoká škola do sveta internetu. Začal som navštevovať na IRC #Z80 a sťahovať z internetu rôzne veci, ktoré som potom prenášal do Spectra. Najprv to boli hlavne texty a tak som si spravil konvertor z T602 do Desktopu. Potom čo mi kamarát Rado Benda (užívateľ Atari 1040 ST) ukázal množstvo grafiky, začal som sťahovať aj obrázky. Na ST ma zaujali hlavne animácie, ktoré som použil v ďalších demách. Trochou takejto grafiky som vylepšil aj hru od T.S.S. Mind crosswar. Na spracovanie týchto obrázkov som si najprv spravil program ST-linker, ktorý som vylepšoval dovtedy, kým to nebol úplne iný program - Di-vision. No a keď prišiel Sample tracker tak som potreboval nejaké tie sample a keďže na PC ich bolo dosť, tak som napísal Sample convertor.
   Nie som herný maniak, ba dokonca sa dá povedať, že som dosť prieberčivý. Za celý čas čo mám Spectrum som nemal viac ako 20 kaziet, ktoré som potom previedol asi na 40 diskiet. Časom som však začal strácať prehľad a potreboval som si udržiavať nejaký zoznam. Z pocitu svojej vlastnej geniality som preto naprogramoval Neolite. Keď som však narazil na zlatú žilu s názvom ftp://nvg.unit.no prestali byť problémy so zháňaním softwéru. Lenže množstvo programov boli "sprosté" snapy a PC som doma nemal. Nuž som napísal spúšťač snapov pre D80 a nazval ho "originálne" ZX emulátor. Čo sa týka skutočných emulátorov, používal som najprv Luntnerov Z80, ale dnes používam iba RealSpectrum.
   Moja Spectristická kariéra končí konverziami hier Minesweeper a Solitaire, ktoré som stihol dokončiť skôr ako som po škole nastúpil na vojnu. Začal som ešte prerábať National flags do strojového kódu, ale jeho dokončenie mi "prekazilo" manželstvo. Odsťahovaním od rodičov som zároveň prišiel o televízor, ku ktorému som mal Spectrum pripojené, takže sa takmer všetky moje aktivity na Spectre zastavili. V roku 2002 sme sa však zmohli na PC ktoré vlastním dodnes a mohol som sa k Spectru vrátiť aspoň prostredníctvom emulátora. Plány mám veľké, okrem dokončenia National flags mám premyslených niekoľko originálnych hier inšpirovaných PC hrami (Alley cat), televíznymi súťažami (Koleso šťastia - ale to som už asi zmeškal vlak) alebo stolovými hrami (Dostihy a sázky). Času je však málo a aj tú trošku čo mám teraz venujem prevodom literatúry pre ZX do elektronického formátu. Uvidíme čo z toho sa stane skutočnosťou.
   Okrem ZX Spectra mám aj iné záujmy. Knihy a časopisy (hlavne SCIFI), Jungovu psychológiu a turistiku.
   V súčasnosti ma môžete zastihnúť na konferencii, alebo mailovej adrese softhousesk(a)gmail(o)com.