Počítačové hry 1.diel

Počítačové hry boli pre mňa relaxom, zábavou, motiváciou aj inšpiráciou. V období dospievania som ich bral strašne "vážne". Sprievodcom v tomto tajomnom svete počítačových hier sa mi stal Františk Fuka a jeho kniha "Počítačové hry". Dostala sa mi do rúk omylom. Pravdepodobne sa pomýlil distribútor alebo pošta. To však nič nemení, že na adresu kamaráta Romana Pažitného jedného dňa prišiel balíček s oboma dielmi tejto knihy. Hltali sme ju po celých stranách a zháňali podľa nej nové tituly. Krásne dni sa však skončili, keď odosielateľ prišiel na omyl a žiadal od nás knihu zaplatiť alebo vrátiť späť. Ako chudobný študenti gymnázia sme peňazí nazvyš nemali, tak sme ju zabalili a poslali späť. Pred tým sme si ju však oxeroxovali. Kópiu prvého dielu mám ešte stále doma a stále sa k nej rád vraciam.

Preto keď Wixet (Jan Werner) na konferencii oznámil úmysel previesť túto knihu, nadšene som sa prihlásil k spolupráci. Najprv som preňho nagraboval z hier obrázky použité v knihe. Znamenalo to zahrať si každú zo 45 hier, ku ktorým je v knihe obrázok, nájsť lokáciu na obrázku a uložiť obrazovku v tom istom okamihu ako autor knihy. V niektorých prípadoch to bolo naozaj ťažké a musel som si pomôcť Art studiom. Najťažší bol hádam Head over heels, lebo som musel prejsť takmer celú planétu, kým som sa dostal k danej lokácii.
Wixetovu snahu nakoniec prekazil zlý počítačový škriatok, ktorý mu zničil dáta na disku. Keďže už nenašiel silu začať odznova, poslal mi text a nechal pomyselnú štafetu mne. Na konci roka 2004 som dokončil sadzbu a poslal PDF Wixetovi na kontrolu chýb. V januári 2005 som opravil posledné nájdené chyby a zapracoval Wixetove pripomienky.

PDF som urobil v dvoch verziách. Jednu bez diakritiky v menu a info pre užívateľov Linuxu. A druhú s plnou diakritikou (revízia 2), pretože som sa jej nedokázal vzdať, keď vo Windowse funguje.

Táto kniha je šírená s vedomím autora.

Pre väčšiu prehľadnosť a lepšiu orientáciu som vytvoril k obom dielom index.